Pri revíziách elektrických inštalácií sa často stretávame s tým, že práve prepäťová ochrana buď úplne chýba, alebo je zle zapojená. V dnešnom článku si povieme viac k tejto problematike, nie len teoreticky, ale aj prakticky.
Hovorme teda najskôr prakticky, dnes skoro v každej domácnosti sa nachádza množstvo elektrických spotrebičov ako napríklad chladnička, práčka, TV, elektrická rúra a pod., ktoré sú trvalo pripojené do zásuvky (elektrickej siete). Určite sa taktiež zhodneme na tom, že finančná hodnota týchto spotrebičov bude prevyšovať hranicu 1000 EUR.
Prepäťová ochrana je samostatný modul v elektrickom rozvádzači, ktorý dokáže v prípade prepätia v elektrickej sieti, alebo pri zásahu blesku do objektu ochrániť všetky vaše spotrebiče. Prepäťová ochrana stojí síce cca 100 EUR, čo je ale relatívne malá suma ak zohľadníme, koľko stáli naše spotrebiče v domácnosti a tak prídeme k názoru, že je to v celku rozumná investícia.
Na úvod, ešte trochu teórie : Elektrické prepätie je stav, keby sa v elektrickej sieti vyskytne výrazne vyššie elektrické napätie, ako by tam v bežnej prevádzke malo byť. Bežná hodnota elektrického napätia v zásuvke má byť 230V, ale v prípade prepätia sa tam môže kľudne objaviť napríklad aj 700V. A presne tento nežiadúci stav vyrieši prepäťová ochrana, ktorá už hneď na začiatku v elektrickom rozvádzači zvedie toto nebezpečné prepätie späť na zeme a tým zachráni Vaše spotrebiče.
Ako vzniká prepätie? V princípe poznáme tieto základné možnosti vzniku prepätia :a)
A) Priamy zásah blesku do objektu – jedna z naj nebezpečných udalostí čo môže nastať. Pred týmto javmi, ktoré nastávajú z dôvodu ako účinok atmosférickej elektriky, treba mať taktiež v poriadku bleskozvod na objekte, čiže netreba zabúdať na pravidelnú revíziu bleskozvodu, či už v dome alebo v byte.
B) Úder blesku niekde v blízkosti inžinierskych sietí, kde je v zemi napríklad uložený aj Váš prívodný elektrický kábel do domu je jedna zase z najčastejších udalostí, kedy vzniká prepätie a spôsobuje škody v elektroinštaláciách
C) Porucha v distribučnej (rozvodnej) elektrickej sústave – Napríklad poruchou v trafostanici, čo je veľmi ojedinelý prípad, ale už sme ho tiež pár krát zaznamenali.
D) Zapínanie, vypínanie energetických náročných spotrebičov, kedy tieto zariadenia pri spínaní dokážu vyslať do elektrickej siete takzvanú „napäťovú špičku“ čo je laicky povedané krátkodobé prepätie o viac ako 10% nominálnej (bežnej) hodnoty.
Na záver, hovorme zase trochu prakticky. Zabrániť týmto vplyvom je prakticky nemožné, preto jediná účinná obrana sú preto prepäťové ochrany, ktoré sú inak už v moderných elektroinštaláciách sú povinné a ustanovujú to viaceré normy STN, či iné predpisy. Návrhy a inštalácia prepäťových ochrán, respektíve požiadavky na voľbu a spôsob inštalácie prepäťových ochrán v elektrických zariadeniach budov popisuje norma STN 332000 „Elektrické zariadenia budov – ochranné zariadenia proti prepätiu“ a IEC 60364-53 „Elektrické inštalácie budov“, časť 5-53 „Výber a montáž elektrických zariadení“, sekcia 534 „Zariadenia na ochranu proti prepätiu“. V uvedených normách je popísané vyššie spomenuté usporiadanie a zapojenie prepäťových ochrán pre jednotlivé typy sietí a objektov. Vysvetlenie špecifikácie SPD a typov (SPD = Surge Protective Devices – Prepäťovej ochrany), je už nad rozsah tohto článku, preto ak potrebujete poradiť s výberom, alebo potrebujete namontovať prepäťovú ochranu, kedykoľvek sa môžete na nás obrátiť.
Ján Čambal – Revízny technik
